Bratislava 9. marca (TASR) - Kresťania na Slovensku i v zahraničí slávia dnes prvú pôstnu nedeľu 40-dňového pôstu pred Veľkou nocou, najväčšími a najstaršími sviatkami kresťanského kalendára. Počas bohoslužieb si pripomínajú význam pokánia, pôstu, modlitieb, zmierenia s Bohom i ľuďmi a lásky k blížnym. Duchovní povzbudzujú veriacich k častejším modlitbám a čítaniu Božieho slova, k duchovnej obnove.
V rímskokatolíckej cirkvi sa v období predveľkonočného pôstu konajú v kostoloch alebo na kalváriách obcí a miest pobožnosti Krížovej cesty. Napríklad bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský bude v tomto čase každý piatok o 20.00 h viesť Krížovú cestu v Katedrále sv. Martina.
V katolíckych kostoloch sa dnes koná aj tradičná jarná zbierka na charitu. Liturgická farba v pôstnom období je fialová.
V rímskokatolíckej cirkvi sa predveľkonočný pôst začal Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadla na 5. marca. Toto obdobie obsahuje šesť pôstnych nedieľ. Posledná, šiesta je známa ako Nedeľa utrpenia Pána alebo Kvetná nedeľa a začína sa ňou Veľký či Svätý týždeň.
V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľký pôst - Štyridsiatnica začal o dva dni skôr, už v pondelok 3. marca. Do 40 dní pôstu gréckokatolíci počítajú aj soboty a nedele, kým rímskokatolíci nedele nerátajú.
V gréckokatolíckych chrámoch sa v pôstnom období v stredy a v piatky slúži liturgia vopred posvätených darov, ktorej ustanovenie sa pripisuje sv. Gregorovi, rímskemu pápežovi. Kajúca modlitba Efréma Sýrskeho, Kánon sv. Andreja Krétskeho, Veľké povečerie a Liturgia sv. Bazila Veľkého, ktorá sa slúži v pôstne nedele, patria k typickým prvkom, ktoré dotvárajú atmosféru tohto obdobia.
V pôstnom období sa v gréckokatolíckych kostoloch oltáre nezdobia kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
V prvý deň Štyridsiatnice a v piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) gréckokatolíci dodržiavajú prísny pôst, v stredy a v piatky počas Štyridsiatnice zachovávajú zdržanlivosť od mäsa, jedávajú sa bezmäsité pokrmy.
Aj evanjelici dnes slávia prvú pôstnu nedeľu
Bratislava 9. marca (TASR) - Aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku slávia dnes prvú pôstnu nedeľu, ktorá signalizuje, že sa začalo 40-dňové pôstne obdobie, ktoré v ECAV patrí do veľkonočného kruhu sviatkov slávnostnej polovice cirkevného roka.
"V pôstnom období ide najmä o vnútornú - duchovnú prípravu na veľkonočné sviatky - sviatky vzkriesenia Pána Ježiša Krista, jeho víťazstva nad diablom, hriechom a smrťou. Počas pôstneho obdobia si kresťania pripomínajú umučenie a smrť Pána Ježiša Krista", pripomenul generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik.
"Celé pôstne obdobie nám dáva osobitnú príležitosť stíšiť sa pred Pánom Bohom a s jeho mocou i pomocou urobiť poriadok vo svojom vnútri, a tak aj vo svojom živote. S tým je spojená aj vďačnosť voči Pánu Bohu, uvedomenie si a prijatie dokonalej a nenahraditeľnej lásky nášho Spasiteľa Ježiša Krista", zdôraznil generálny biskup Klátik.
Postenie v zmysle odriekania si istých pokrmov v určité dni je v ECAV dobrovoľné. Pri správnom, teda nielen vonkajšom, ale predovšetkým duchovnom ponímaní, je pôst dôležitým nástrojom duchovného rastu a duchovnej prípravy ako prejav pokánia, uviedol Miloš Klátik. Ako dodal, pokánie znamená obrátenie sa človeka k Pánu Bohu, rozpoznanie a priznanie si vlastných omylov a hriechov i nesprávnej cesty, oľutovanie hriechov, prosbu o odpustenie hriechov a pozitívnu zmenu spôsobu života vo svetle Božieho slova.
V období pôstu je šesť pôstnych nedieľ. Prvá má názov Invocaviť znamená - Bude ma vzývať. Druhá - Reminiscere (Rozpomeň sa), tretia Oculi (Oči), štvrtá Laetere (Veseľte sa), piata sa nazýva Smrtná - Iudica a znamená Súď a posledná šiesta pôstna nedeľa sa nazýva Kvetná - Palmarum čiže Palmová a touto nedeľou sa začína Veľký alebo Tichý týždeň.